Report: André Matos, Castaway. Bratislava 6.1.2009


Published by Sickmo on Pondelok, 2009, január 12 o 13:28
 

S kvalitnými metalovými koncertmi sa na prelome tohto roku zrejme roztrhlo vrece. Bez najmenších pochybností sa u mňa na popredné priečky určite zaradí aj ten utorňajší. Brazílsky umelec André Matos s kapelou mal opäť možnosť zažiť ozajstnú krutú slovenskú zimu s kopou snehu rovnako ako aj pred vyše štyrmi rokmi v Martine. Tentokrát sa však nejednalo o jediný koncert, ale o akési mini-turné počas ktorého sa predstavili až na troch miestach. V Košiciach, Zvolene a napokon aj v Bratislave. V každom meste mali Brazílčania iný support. Stáva sa to už hádam tradíciou, že si v hlavnom meste Slovenska pred ďalším svetovým menom melodického metalu, opäť zahrala bratislavská prog-power úderka Castaway. A prečo nie? Keď už sa tu na Slovensku zrodí kapela, čo má takýto potenciál, tak ju treba hrdo ukázať a dať jej šancu.
Bol som presvedčený, že začiatok koncertu je naplánovaný na 20:00. Na moje počudovanie som po príchode do klubu Randal tesne po ôsmej plný sklamania zistil, že vystúpenie mojich obľúbencov Castaway je už v plnom prúde takmer polhodiny. Neviem, kde sa mohla stať chyba.😀

Rozčarovanie z neskorého príchodu však okamžite nahradila radosť, keď som sa začal predierať davom a uvedomil som si aké nečakané množstvo ľudí v ten večer do Randalu zavítalo. Klub bol tak približne „správne“ zaplnený. Miesto v hľadisku som si našiel práve počas refrénu predposlednej skladby Castaway – krásnej melancholickej balady v strednom tempe Letters in the sand. Bohužial mi utiekli pecky ako Wanting seed, This integration či Sanity embraces a hlavne nové skladby Choices, Heaviest burden a Patterns z pripravovaného albumu.
Na záver svojho setu kapela prekvapivo zaradila cover a ešte k tomu taký, ktorý od nich doteraz naživo nikdy nezaznel – Carry on wayward son od art-rockovej legendy Kansas. Musím sa priznať, že s výberom coveru sa im opäť podarilo trafiť do čierneho. Chalani jednoducho vedia, čo im hudobne sadne. Mayo s Andrejom spievali štandardne dobre, no čo ma príjemne zaskočilo bol celkový zvuk kapely a zvlášť gitaristov (najmä jedného z nich😀 ), ktorí konečne nezneli ako cez hrdzavé sito. Dúfam, že to nebola svetlá výnimka a aspoň takto budú znieť aj nabudúce.

Po odchode kapely Castaway som si všimol, že pódium zdobí plátno s logom André Matosa pred ktorým sa to začalo hemžiť ľudmi. To isté len v menšom sa dialo aj v pomaly hustnúcom publiku. Asi 30 minútové čakanie sa zdalo byť večnosťou. Približne o 21:15 sa konečne rozoznelo Intro (Menuett) počas ktorého prišla inštrumentálna časť kapely za jásotu publika na pódium a plynulo nadviazala na intro skladbou, ktorá otvára prvý (a zatiaľ aj posledný) album Matosa, Letting go. Na ľavej strane skromného pódia (na kapelu takéhoto formátu) hral gitarista s nekompromisným výzorom bezdomovca Hugo Mariutti . Za jeho stenou Marshall bední sa skrýval klávesami zabarikádovaný Fabio Ribeiro. V pozadí sedel za bicími mladučký, len sedemnásťročný talent, Eloy Casagrande. A napokon o priestor na pravej strane sa delil druhý gitarista André Hernandes spolu s basákom Luisom Mariuttim, ktorý je starším (podľa členov kapely až dvestoročným) bratom gitaristu Huga. Priestor v strede pódia okupoval zatiaľ iba stojan s mikrofónom, no po pár taktoch sa zjavil už samotný, vysmiaty (ktovie čo robil tak dlho v backstage-i) a spievajúci André. Muž, na ktorom stojí a padá celá kapela, už od začiatku vystúpenia pôsobil maximálne uvolnene, profesionálne, charizmaticky a pre niekoho možno až príliš sebavedomo. Bolo na ňom jednoducho vidno, že je za tie roky zvyknutý „pracovať“ skôr na omnoho väčších pódiách a s omnoho väčšími masami ľudí. Nechcem tým povedať, že by bol sklamaný z takéhoto malého koncertu, to nie. Ale správal sa ako keby vystupoval na štadióne pred tisíckami ľudí, čo síce pôsobilo miestami trošku komicky, ale myslím, že v konečnom dôsledku to bolo pre atmosféru len a len prínosom.

Pokračovalo sa niekoľkými skladbami z Matosovej sólovej dosky (Rio, Looking back) ďalej skladbou z albumu jeho poslednej regulérnej kapely Shaaman (Distant thunder) a prišlo už aj na prvé takmer spomienkové skladby z obdobia začiatkov kapely Angra (Angels cry) a dokonca Viper (Living for the night/Cry from the edge z roku 1989). Práve pri posledne menovanej sa spevák trošku viac (až sentimentálne) rozkecal a povedal divákom aj zopár viet v slovenčine, čo sa samozrejme stretlo s obrovským ohlasom. Po tomto príjemnom pokeci sa kapela odobrala do zákulisia a prenechala pódium gitaristovi André Hernandesovi, ktorý sa pred divákmi predviedol svojim viac než zdatným umením. Postupne sa členovia vrátili a napojili sa do skladby Nothing to say (Angra), ktorú už ku koncu svojho sólového výstupu stihli gitaristi odštartovať. Pre mňa a určite aj časť ostatných následoval prvý vrchol večera – pomalá balada Fairy Tale (Shaaman), ktorá je úžasne vygradovaná . Toto bola myslím prvá skladba v ktorej sa André postavil aj za klávesy a okrem spevu si zahral aj príjemný klavírny podklad. Fantastické. Po niekoľkých ďalších skladbách sa opäť vyprázdnilo pódium a ostal na ňom „iba“ bubeník. To, čo 17 ročný chalan v následujúcich pár minútach spustil, bolo vzhľadom na jeho vek naozaj obdivuhodné . Dovolím si tvrdiť, že Eloy je minimálne v rámci Brazílie ohromný talent a bude o ňom určite čím ďalej tým viac počuť.

Už po prvých tónoch následujúcej skladby Lisbon som vedel, že pôjde aspoň o tak intenzívny zážitok ako v prípade Fairy Tale. Opäť výborne stupňovanie,energia a prevedenie naživo. Srdcervúco odspievané refrény nenechali chladným určite nikoho, kto skladbu poznal. Plynulo sa prešlo na orchestrálne intro (Unfinished allegro) a pamätníci určite vedeli, že bude následovať posledný song koncertu – speedmetalová jazda Carry on. Tým aj kapela skončila svoju „serióznu“ časť vystúpenia a spustila podmazovú improvizáciu, počas ktorej spevák predstavil publiku členov kapely, poďakoval za všetko a spomenul, že sa tu asi opäť čoskoro objaví kvôli spolupráci s bratislavským symfonickým orchestrom. Postupne členovia odchádzali z pódia až na ňom nakoniec ostal len sám André, ktorý si len pre seba uchmatol najväčsí aplaus. Na úplný záver sa celá kapela vrátila a spoločne sa poklonili publiku, dostali od niekoho z prvých radov flašu šampusu, ktorú aj hneď otvorili a posunuli naspäť. Mal som z takéhoto záveru naozaj mimoriadne príjemný až dojímavý pocit a verím tomu, že kapela na tom bola podobne. Dúfam, že sa naplnia Andrého slová a čoskoro nám zasa predvedie svoju tvorbu, ale v orchestrálnom prevedení. Určite si to nenechajte újsť. To isté platí aj pre Castaway.

P.S Chcel by som sa poďakovať Petre za poskytnutie svojich záberov. Jej ďalšie fotky nájdete na http://www.fotozw.os.sk/ .

Castaway setlist:
Castaway, Heaviest burden, Sanity embraces, This integration, Patterns, Wanting seed, Choices, Different place, Letters in the sand, Carry on my wayward son (Kansas cover)

Matos setlist:
Menuett (Intro), Letting go, Rio, Looking back, Distant Thunder (Shaaman), Angels cry (Angra), Living for the night/Cry from the edge (Viper), gitarové sólo André Hernandes, Nothing to say (Angra), Fairy tale (Shaaman), Separate ways (Journey cover), How long, bubenícke sólo – Eloy Cassagrande, prídavok: Lisbon (Angra), Unfinished allegro/Carry on (Angra), Jam (Queen)








About Janus

Janus Aureus is my recently-inaugurated personal blog (written in portuguese, but with some texts in english as well). Fiore Rouge is my old (but still very active - in fact, more than Janus :P) blog (I started it back in 2005). Mentalize is a fan-made website (since 2005). if you wish to contact me for any reason, visit my blog and leave a comment OR see email above (top left) - no, my name's not Andre - actually, I'm not even a guy! LOL Long story... O Janus Aureus é meu blog pessoal - escrito em português - ainda sem muito conteúdo, pois foi começado no final de dezembro de 2011. Já o Mentalize foi aberto em 2005 e está escrito em várias línguas *rs* Privilegio o uso do inglês ali porque o pessoal estrangeiro não tem muitas informações sobre o AM. Quem quiser entrar em contato comigo por qualquer motivo, deixe um comentário nos meus blogs ou use o email que está aí em cima à esquerda (e não, eu não sou o Andre - aliás, sou mulher!).

One thought on “Report: André Matos, Castaway. Bratislava 6.1.2009

  1. Eva says:

    Ahoj, zaregistrovala jsem se jen proto, abych ti mohla poděkovat za tvůj pěkný report. Původně jsem vlastně hledala jen setlist, za který ti taky děkuji. Ale moc pěkně jsem si při čtení zavzpomínala.🙂 Už se těším na další Andreho návštěvu, tentokrát u nás v Čechách, ve dnech 25.4. – 27.4.

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s